UMENIE 1.

Od malička ma priťahovalo.
Fascinovaná som si listovala v knižkách, - naši ma vždy zásobovali kvalitnou literatúrou, vždy vo mne podporovali moje talenty, dávali mi krídla, ktoré stačilo roztiahnuť a už som lietala v svojom svete fantázie.. Nie rozprávok.. Narodila som sa s umeleckou dušou a pokiaľ mi stav dovoľovalo dala som si voľnosť. Tak som sa rozplývala nad zbierkami od Pijoána, jeho hrubé knihy boli ťažké a veľké a ja som v nich listovala stránku po stránke, kĺzala som očami a rukami po kvalitnom kriedovom papieri a čítala autorov známych maliarov.
Veselo a rozkokošene sa na mňa usmievali barokové a rokokové dámy v svojich krinolínach, vzdychala som nad dobovými šatami a najmä jemnými odtienkami ich zdravým kypiacej pleti, - vtedy boli v móde moletky, dnes by sa z nich smial celý svet.. Nuž čo, doba je doba a svoje prísne okuliare, ktoré zaostria aj na maličké nedokonalosti si nezloží.. To bolo moje detstvo a ranná mladosť, dlho som sa tešila z krásnych olejomalieb, temperových a anylinových plátien, z krásnych, ale príliš vážnych bez detského úsmevu infantiek a dvoných dám, ktoré sa ešte aj dnes prísne pozerajú v galériách Prado Madrid, či parížskeho Louvre.. A potom ruská škola.. Detailne zachytená bieda cárskeho ruska, brezové lesy, zasnený Puškin, či ikony Madony s dieťaťom.. Rusko a jeho sibírske zimy, biedne do zem zatlačené zemľanky, alebo bojari, či hravé ruské leto na dedine, chudobnej zemľanke.. Takto ľudia žili, takí boli, taká bola ich doba, ako ju zachytili svojimi zázračnými štetcami maliari šírej Matičky Rusi.
A na strane druhej nehorázny prepych Carskeho sela, Katarininho dvora, či Petrodvorca, Fabergerovo vajce, východná šľachta sa predsa nemohla dať zahanbiť a zaostať za parížskym Versaillom a inými dominantami civilizovanej západnej Európy.. Trojanova galéria a Ermitáž skrývajú bohatsvtvo neoceniteľnej hodnoty a nádhery..

A ja, malé dievčatko a dospievajúca mladá dáma, očarená umením, pokúšala som sa pochopiť celú vážnosť tej doby - neskutočnej biedy a nehorázneho snobizmu, všetku ľahkosť a povoľnosť nemravných červenajúcich sa dám a dobre živených nahých tiel oslavujúcich ich bežné radosti a víťazstvá v bitkách na poli svetových dejín aj na tých domácich.. Oslavy na počesť boha Bakchusa, Bakchanálie..

A tak som si v svojom malom svete tvorila svoje vlastné umenie.
Roztiahnuté papiere a pastelky všetkých druhov, vodovky, temperky boli mojou súčasťou, moja dušička bola ľahká a hravá, farebná ako dúha, rozochvelá ako vzduch letného rána a vášnivá ako sparná letná noc.. To som všetko prenášala na svoje malé potréty. Ruky a tváre, zástupy postáv tvorili svet čistého dieťaťa, tak veľmi izolovaného od kamarátov v svojom veku. Vyrástla som.. A už ma nadchýna svet internetu, svet priateľov z opačnej strany portála, dušička je online a už si nemusí vymýšľať imaginárnych ujov a tety, mám ich nadosah.. Zažiadalo sa mi vytiahnuť farby z duše a nakresliť niečo
do počítača, možno sa vydám touto cestou a opäť to bude umenie,
moje umenie.. Kde mi však zapadol kľúčik od farbičiek môjho detstva?