Život je o

Donekonečna bojujem s mamou o poriadok vo svojej izbe.
Moja úbohá pracovitá maminka má utvelú predstavu, že
jedine v poriadku sa človek môže dobre cítiť a plne sa
realizovať.. A pomáha mi s ním ako vládze..
Lenže ja nemôžem za to, že mne na tom, či mám pár
milých drobností okolo seba až tak nezáleží, skrátka
mne to žily nereže. Môžem ja za to, že pr mňa sú
podstatné celkom iné veci? Ja mám svoj poriadok,
ktorý považujm za oveľa dôležitejší, poriadok
v sebe, v svojej duši, ten je pre mňa prioritou začiatku
aj konca mojich všedných nezaujímavých dní.
A pri tom ja milujm poriadok a keď sa mi mama chytí
do upratovania opakujúc neustále tie isté vety ako
aspoň papieriky si po sebe vyhoď, to predsa dokážeš
a behá po celom dome a odkladá po každom neporiadnikovi
jeho "milé drobnosti," vtedy sa aj napriek jej frfotaniu cítim
ako v raji. Učeš sa, umy sa, obleč sa. Čo si ty za ženu,
v tvojom veku som už dávno mala teba, opakuje mi dôrazne
akoby som to nevedela, že aj ona bola mladá. Dobre vie,
že mám so sebou problémy, preto ma takto motivuje.
Kedysi, v časoch mojej hlúpej búrlivej mladosti mi to
išlo poriadn na nervy a bola som vytočená na maximum,
ale v mojom veku, v rokoch mojej mamy, "keď som ťa
mala," ma to jej frfotanie na moje bordelárstvo vôbec
netankuje a páve naopak, viem, že jej na mne záleží,
že chce aby som bola dobre vyzerajúca mladá žena
a nie tá šlampentná, nemožná žena, ktorá sa na obed
vykydne z postele a straší dlho do noci.
Pre mňa je život o inom.. Svoje dni neanalyzujem podľa
poriadku a bolderárstva, ale podľa intenzity bolesti,
ktorú mi pravideľne dávkuje moje telo.
A papieriky na zemi, šaty na stoličke, knižky v posteli
a iné veci, bez ktorých sa nezaobídem.. Prosím vás..
Život je o spúste iných maličkostí, no najmä o istote,
že niekto vás miluje a niekomu nie je jedno ako vyzeráte
a v akom postredí žijete. Pokiaľ som pre niekoho taká
dôležitá, potom sa v tom svojom neporiadku cítim
ako v najčistejšom päť hviezdičkovom hoteli.