Bola so m trikrát pri mori.
Trikrát na mňa zapôsobilo fascinujúcim dojmom.
Zimomriavky na celom tele som mala prvýkrát,
keď som netrpezlivo naťahovala krk a otáčala
hlavu na všetky strany ešte sediac v aute,
kde už to more je?! A zrazu sa mi vynorilo
v celej svojej nádhere, trblietajúce sa, splývajúce
s belasou oblohou, na ktorej nebolo jediného
mráčka, len slnko, odrážajúce sa od pohyblivej
hladiny. Videla som more z terasy nášho privátu,
vždy iné, v neustálej premene v horúcom dni.
Videla som ho v noci, nie, vtedy ho nebolo
ani možné dobre vidieť, len akýsi náznak
mora, ale bolo priamo predo mnou, čierna
hýbajúca hladina, pracovalo neustále,
upozorňovalo na seba, za noci útočilo na sluch
- v tme sa dalo lepšie sústrediť na jeho symfóniu
prílivu.. Ráno ma rozobralo do nového dňa,
nedá sa spať, priam je to hriech, more ma lákalo,
výbilo, túžilo sa stretnúť a jeho volaniu a slanému
mámniu sa odolať nedá.

Nikdy nie je more krajšie ako skoro ráno.
Je priezračne čisté, tak čistú vodu nevidíte
nikde. Za noc sa prečistilo a bolo opäť pokojné,
pripravené prijať nás, ľudí. A mne iba teraz
po dvoch mesiacecoch od dovolenky prišla
na um symbolika našich dní.
To čisté more zrána mi pripomenulo, že každý
deň dostávame novú šancu, môžme začať odznova.
Každý jeden deň.. Nie, nie je nám súdené zbaviť
sa problémov, no za noc sa niečo stane.
Odplavíme starosti a ponoríme sa do mora spánku.
Nová šanca pre každého z nás. Čistí ako more.
Začať deň s čistým štítom, to nám ponúka
Božia láska.