UMENIE 2.

V dobe postmoderny, keď všetko chytá akýsi retro štýl už ani neviem, čo je a čo nie je umenie, kam mám to množstvo elementov zaradiť.
Od konfekcie, filmy, očenášovú televíziu, rozhlas náš každodenný a internet stále cennejší nad zlato. A móda, keď najvychytenejším džobom dnes je hair stylista, vizážista a návrhár, aby ste boli vždy in a božechráň out, aby ste mali na každú príležitosť dokonalý outfit a vizáž hollywoodskych hviezd, - aj my už máme svojich horných, - určite nad desaťtisíc, - za umenie sa pokladá všetko..
Ako asa obliekate a hlavne za koľko, v čom sa vozíte, umenie ako jesť, kedy je vhodná doba na počatie maximálne prípustného jdného dieťaťa atak ďalej a ďaleko, preďaleko siaha všemocné "umenie" postmoderny v dvadsiatom prvom storočí..
Umenie klamať a petvarovať sa tu bolo vždy a od nepamäti, len si to niektorí dobročinní šmrncli troškou ľudskosti na opustených a týraných a inak hladujúcich po troške lásky a pravdy a milých slov.

Umenie v sexe a vo vzťahoch, zo všadiaľ sa na mňa valí a ja sa už len blahosklonne usmievam nad tým, ako si zlepšiť zbabrané vzťahy, ako podvádzať a zatĺkať na každom kroku, ako dosiahnuť úžasný tantrický sex a ako sa spoľahlivo chrániť, aj to je umenie, - ja to skôr považujem za vyhnutie sa realite a normálnosti. Ale nech si každý má, čo chce, aké umenie to bude sa z toho všetkého vysekať a bohorovne vstať a kráčať ďalej, - kam? Do samého umenia nie žiť, ale umrieť s úsmevom a akože čistým svedomím..

Umenie variť, umenie piecť, umenie sa rozhodnúť v správnej chvíli a postaviť sa proti davu, umenie plávať proti prúdu, umenie vysloviť hlasné áno a nebojácne nie, umenie krotiť vášeň a uchrániť seba aj iných od zlomeného srdca a blázinca, umenie trpieť, umenie žiť,
umenie umierať, umeni veriť bláznom a deťom, umenie kriesiť nádej a zachraňovať nenarodených, umenie pozrieť do tváre dieťaťu s leukémiou a umenie utrieť slzy tomu, čo je statočnejší ako ja, umenie slobody, pravej, skutočnej, umenie neľúbiť ľúbeného, umenie dostať sa až na vrchol svojich síl a dať sa pribiť na kríži, umenie život stratiť a ešt väščie umenie ho znova a inak žiť, umenie nájsť sa pozbierať zvyšky rozbitého zrkadla.. A umenie sa na seba v tom pozliepanom zrkadle pozrieť, umenie povedať áno, som hajzeľ, umenie povedať prepáč...
Nedá sa ujsť, pred sebou neutečieš, spieva Tásler.
Ujdeme pred dnešným "umením?"