V kostole v sobotu večer bolo málo ľudí..Aj kázeň bola krátka, ale pekná. A ja, sediac pri mame a sestre som si hriešne dovolila ni len počúvať, al uprela som svoj zrak aj do svojho vnútra..

Pozerám spoza okien môjho teplého domova a tancujem spolu s vločkami za oknom.. Vo mne vláne radosť a celá sa rozcvengám rolničkami.
Je zima, blížia sa Vianoce! Niečo sa vo mne roztápa, - odolám lákavému tancu snežných víl pod lampou? A už sa rýchlo obúvam do topánok, - zdá sa mi, že ich nosím večnosť, - a vybehnem len tak bez vetrovky a šálu ped náš dom. Vietor ma neodmietol, berie ma do krúžku so snehovými vílami, - taký výnimočný ples sa neodmieta!
Krútim sa a nastavujem chladnú tvár, vo mne sa však rozhorelo nečakané leto.. Tento bláznivý kúsok si dovolím iba v zime..
Každý je pri telke, za počítačom, ľudia hltajú virtuálny svet viac, než kedykoľvek predtým, lebo život online sa zdá zaujímavejší ako život naživo.. Všetko je na webe, aj virtálna zima, Vianoce a chumelice, všetko sa dá kúpiť online shoping a zaplatiť homebanking, aj vzťahy nakrátko.. No a čo? Mňa zaujíma pustá ulica, vietor, môj gavalier a snehový bál pod lampou.. To je moje bláznovstvo..
Aspoň niečo ešte ostalo reálne, keď sa offnem. A vôňa čaju a pečiva z domu ma zláka dnu a mamin hlas:
"Poď ideme," ma celkom preberie.. Som v kostole, koniec omše, vychádzame.. A ja zistím, že je ešte stále september..
A tu zrazu zaduj ostrý severák.. A ľudia vravia čosi o tom, že bude snežiť, ponáhľajme sa domov.. K telke a za počítače.. A ja začnem
tancovať vo vetre a všetci sa čudujú.. Netušia, že som už v jeseni stihla svoj prvý ples..