Dnes nebo nevyzeralo dvakrát priaznivo, keď som sa prebrala zo sladkého spánku a nemilosrdný nový deň obrátil moju rozospatú tvár na druhý bok.Nikdy mi nie je jedno ako začnem deň a po každom prebudení mám strach.. Zakorenený strach z astmatického záchvatu..
Našťastie mi to ani včera ani dnes nehrozilo. Obe oči otvorené, hľadiace na plafón a potom môj pohľad zablúdil smerom k oknu.
A za ním zahmlené moje Sidorovo.Myslela som, že sa to zas nevytiahne ako včera. Zato ja som sa vytiahla z postele a s náladou, že dnes už musím pohnúť kostrou. A predsa ma počase nenechalo v štychu! Vytiahlo sa, moje slniečko krásne, hmla mu ustúpila, ako keď vás zlá nálada opustí, keď sa na vás niekto usmeje, ako keď zacítite svoju šálku kávy a viete, že dnes bude nádherný deň..

Slniečko sa narozdiel odo mňa vykašľalo na pravideľné otravné politické táraniny, ktorým ja pravideľne každú nedeľu venujem náležitú pozornosť, pozorne počúvajúc našich ctených chlebodarcov a výbercov daní v jednom, skrátka som čestná občianka tohto štátu a nie je mi jedno, ako bude, nasiaknutá eurooptimizmom a euromenou.. Bude môj život istý, alebo.. Ani cvengot euromincí mi nezaručí šťastie, zdravie a teplé medziľudské vzťahy.. Tak whats go?

Ja, mama a sestra sme go aspoň autom.
Slniečko ma hrialo cez sklá a budilo ilúziu leta, ale krásne zlatisté stromy a hory popri ceste našich malých miest a dediniek
môj zrak uviedli do pravdy.. Jeseň sa už obliekla!
A našu prírodu narozdiel od šiat našich celebrít a zafajčených smotániek to zase raz nič nestálo..
Tie najkrajšie veci sú ešte stále celkom zadarmo, - chvala Bohu!
A kým to tak bude fungovať, svet, opravujem, aspoň príroda má zdravý rozum. Príroda je ozdravovňa bez štipky sebectva.
Skúsim občas zložiť eurookuliare a pozerať tak normálne, svojimi očami, aby som nezabudla.. Vy viete na čo..