Plodné, či neplodné dni?

Jeseň je zatiaľ taká nijaká, povedala by som..
A dni sa skacujú, zo všadiaľ sa na nás valí nie len dym zo záhrad,
- nádherná vôňa môjho detstva, - ale mňa už nevie očariť tak
ako kedysi.. Niečo sa stalo a ja to nezmením.. Mladá žena v
dvadsiatich siedmich rokoch by mala rozmýšľať inak ako ja
a zaoberať sa inými problémamy. A ja len fňukám nad sebou
a svojou literárnou kízou, pozerám na svet spoza okna, deleného
bielymi žalúziami a rozmýšľam, čo sa so mnou stalo.
A tak sa chytám každej slamky..
Chytila som sa aj záchranné lano v podobe úvahy, ktorú som
napísala dnes doobeda, - chcela som to mať z krku, hanbila by som
sa sama pred sebou, že neviem dodržať slovo. Tak som sa do toho pustila.
A chytám sa aj ďalších stbielok.. Nové topánky, nový účes, akákoľvek maličkosť,
ktorá na chvíľku rozžiari moju tvár. A tak vlastne na čo sa sťažujem?
Som aktívna.. Stačí len chcieť a jesenné slnko ma pošteklí aj cez hustý
dym zo susedného komína.. Nie zo susedovho, ale z môjho vnútra..