Medzičas básnika

Najsýtejšie farby dúhy sa ukážu

Na pozadí najtemnejšej oblohy

Slnko sa opiera na to tmavé plátno

A vo vzduchu sa vznáša

Prísľub znovu vzkriesenia života

Vták zaspieva najkrajšie keď

Má svoj krátky let zrátaný

Ten tichý plač pre nenávratne

Stratenú slobodu – bol čas

Letu a nastal čas zviazania

Krídel strata je krutá

Ale tak to už letí nie len

S vtáčatami

Medzičas čakania

Rast nových krídel

Zvyčajne nie je sladký

Nie bolesťou skúšaný

Ale z čakania bezvládny

Kladie básnik svoj

Osud nevyvolený na oltár

Medzičas nádychu

Medzičas kedy netuší

Správnu chvíľu

Nie je to jeho vôľa

Teraz stáť so srdcom

Ponáhľajúcim sa do cieľa

Nič nevidieť a nepočuť

Medzičas básnika

Sklonený v pokore

Večný čakateľ na

Zrelosť a inšpiráciu

Jeho medzičas topiacich

Sa vzťahov

A ostalo niečo ako

Nádej na nový let

A nový požehnaný

Dážď rozprestrie

Na tmavom plátne

Dúhu – možno sa

Ukáže červená