Mlčím vyschnutá takmer

Mŕtva nehybná na prahu

Či za ním v polnočnom ráne

S oblečením donaha

V medzi zastávkach

Nekomplikovaných

Tichom kričiacich

Vzdychov – prosieb

O čo mi má vlastne ísť

Mlčím oblečená do

Nahoty duše nevýrazná

Čo je toto za nečas

V rozpuku a vrchole leta

Vnútorná teplota pod

Námrazou skrehnutých

Snov

Mlčím – a kto ma vyzve

Poď a prehovor

Nie o vás som bezhraničný

Sebec neriešim globálne

Katastrofy tohto sveta

Čo tú už môže trápiť - však mlčí

Mlčím a nechce sa mi plytvať

Darom slov sú príliš vzácne

Aby sa rozsypali do daromných

Sŕdc nenastavených očí a uší

Na stopkách pohľade ktorý

Blúdi všelikam len sa nepristaví

Na mne

Mlčím a budem kým nevykopneš

Dvere nerozlomíš zámku

Neroztopíš vo mne plačúcu

Gerdu a nevzkriesiš mi Kaja

Mlčím a ty sa čuduješ

A pokúšaš sa zastaviť

Aj ten krátky výbuch sopky

Láva ktorá sa už nedala

Zastaviť

Mlčím a ty chceš tak málo

Aby som vravela k veci

A tak keď konečne sa nadýchnem

Lapajúc po troške života

Čo mi – polomŕtvej uniká

Zasadíš ďalšiu ranu

Nechceš počuť krik o mojom

Mlčaní

Aspoň si mi dovolil toto

vymlčať na kúsok papiera