V kostole v sobotu večer bolo málo ľudí..Aj kázeň bola krátka, ale pekná. A ja, sediac pri mame a sestre som si hriešne dovolila ni len počúvať, al uprela som svoj zrak aj do svojho vnútra..

Pozerám spoza okien môjho teplého domova a tancujem spolu s vločkami za oknom.. Vo mne vláne radosť a celá sa rozcvengám rolničkami.
Je zima, blížia sa Vianoce! Niečo sa vo mne roztápa, - odolám lákavému tancu snežných víl pod lampou? A už sa rýchlo obúvam do topánok, - zdá sa mi, že ich nosím večnosť, - a vybehnem len tak bez vetrovky a šálu ped náš dom. Vietor ma neodmietol, berie ma do krúžku so snehovými vílami, - taký výnimočný ples sa neodmieta!
Krútim sa a nastavujem chladnú tvár, vo mne sa však rozhorelo nečakané leto.. Tento bláznivý kúsok si dovolím iba v zime..
Každý je pri telke, za počítačom, ľudia hltajú virtuálny svet viac, než kedykoľvek predtým, lebo život online sa zdá zaujímavejší ako život naživo.. Všetko je na webe, aj virtálna zima, Vianoce a chumelice, všetko sa dá kúpiť online shoping a zaplatiť homebanking, aj vzťahy nakrátko.. No a čo? Mňa zaujíma pustá ulica, vietor, môj gavalier a snehový bál pod lampou.. To je moje bláznovstvo..
Aspoň niečo ešte ostalo reálne, keď sa offnem. A vôňa čaju a pečiva z domu ma zláka dnu a mamin hlas:
"Poď ideme," ma celkom preberie.. Som v kostole, koniec omše, vychádzame.. A ja zistím, že je ešte stále september..
A tu zrazu zaduj ostrý severák.. A ľudia vravia čosi o tom, že bude snežiť, ponáhľajme sa domov.. K telke a za počítače.. A ja začnem
tancovať vo vetre a všetci sa čudujú.. Netušia, že som už v jeseni stihla svoj prvý ples..

Dnes nebo nevyzeralo dvakrát priaznivo, keď som sa prebrala zo sladkého spánku a nemilosrdný nový deň obrátil moju rozospatú tvár na druhý bok.Nikdy mi nie je jedno ako začnem deň a po každom prebudení mám strach.. Zakorenený strach z astmatického záchvatu..
Našťastie mi to ani včera ani dnes nehrozilo. Obe oči otvorené, hľadiace na plafón a potom môj pohľad zablúdil smerom k oknu.
A za ním zahmlené moje Sidorovo.Myslela som, že sa to zas nevytiahne ako včera. Zato ja som sa vytiahla z postele a s náladou, že dnes už musím pohnúť kostrou. A predsa ma počase nenechalo v štychu! Vytiahlo sa, moje slniečko krásne, hmla mu ustúpila, ako keď vás zlá nálada opustí, keď sa na vás niekto usmeje, ako keď zacítite svoju šálku kávy a viete, že dnes bude nádherný deň..

Slniečko sa narozdiel odo mňa vykašľalo na pravideľné otravné politické táraniny, ktorým ja pravideľne každú nedeľu venujem náležitú pozornosť, pozorne počúvajúc našich ctených chlebodarcov a výbercov daní v jednom, skrátka som čestná občianka tohto štátu a nie je mi jedno, ako bude, nasiaknutá eurooptimizmom a euromenou.. Bude môj život istý, alebo.. Ani cvengot euromincí mi nezaručí šťastie, zdravie a teplé medziľudské vzťahy.. Tak whats go?

Ja, mama a sestra sme go aspoň autom.
Slniečko ma hrialo cez sklá a budilo ilúziu leta, ale krásne zlatisté stromy a hory popri ceste našich malých miest a dediniek
môj zrak uviedli do pravdy.. Jeseň sa už obliekla!
A našu prírodu narozdiel od šiat našich celebrít a zafajčených smotániek to zase raz nič nestálo..
Tie najkrajšie veci sú ešte stále celkom zadarmo, - chvala Bohu!
A kým to tak bude fungovať, svet, opravujem, aspoň príroda má zdravý rozum. Príroda je ozdravovňa bez štipky sebectva.
Skúsim občas zložiť eurookuliare a pozerať tak normálne, svojimi očami, aby som nezabudla.. Vy viete na čo..

Plodné, či neplodné dni?

Jeseň je zatiaľ taká nijaká, povedala by som..
A dni sa skacujú, zo všadiaľ sa na nás valí nie len dym zo záhrad,
- nádherná vôňa môjho detstva, - ale mňa už nevie očariť tak
ako kedysi.. Niečo sa stalo a ja to nezmením.. Mladá žena v
dvadsiatich siedmich rokoch by mala rozmýšľať inak ako ja
a zaoberať sa inými problémamy. A ja len fňukám nad sebou
a svojou literárnou kízou, pozerám na svet spoza okna, deleného
bielymi žalúziami a rozmýšľam, čo sa so mnou stalo.
A tak sa chytám každej slamky..
Chytila som sa aj záchranné lano v podobe úvahy, ktorú som
napísala dnes doobeda, - chcela som to mať z krku, hanbila by som
sa sama pred sebou, že neviem dodržať slovo. Tak som sa do toho pustila.
A chytám sa aj ďalších stbielok.. Nové topánky, nový účes, akákoľvek maličkosť,
ktorá na chvíľku rozžiari moju tvár. A tak vlastne na čo sa sťažujem?
Som aktívna.. Stačí len chcieť a jesenné slnko ma pošteklí aj cez hustý
dym zo susedného komína.. Nie zo susedovho, ale z môjho vnútra..

Sestry ošetrujú chorých, ale príde čas keď sa budú starať o zdravých..

Autorka výroku:

Florence Nightingelová.

Tento výrok mi vŕta v hlave od začiatku, priznám sa, mám s ním problémy.

Nie je to obyčajná veta, má v sebe posolstvo, ktoré sa snažím rozlúštiť.

Zdravotný personál, naše sestričky, - anjeli, ktorí lietajú po izbách,

Sú našimi prvými záchrancami, ony sú tie, na ktoré s úzkosťou

Voláme, „sestrička, je mi zle, pomôžte, zavolajte pána doktora!“

Sestričky a ich nezastupiteľná práca za mizerný plat, stále ich je

Nedostatok, dokonca nám títo anjeli odlietajú za lepším vybavením

Nemocníc, no najmä, lepšími platovými podmienkami.

Ale to nie je témou, na ktorý sa viaže táto veta..

Načo budú sestry, ak sa majú starať o zdravých?

Nebudú už zbytočné?

A vôbec, dožijeme sa niekedy toho, že všetci budeme

Stopercentne zdraví, že nikdy neokúsime na vlastnej koži

A aj jazyku pachuť liekov, nepríjemný zápach dezinfekčných

Roztokov, no najmä strach o seba a bezmocnosť?

Neverím, že je to možné, iba ak v raji..

Až tam naše krásne starostlivé sestričky odložia svoj

Šat a budú sa už len tešiť s nami, naveky vyliečenými..

Hudba nebeská, hudba budúcnosti, - kto si ako zaslúži,

Pravda?

Všetci sme jeden pre druhého potrební, - sestričky

Pre nás, - to každý vidí, - ale.. Z pohľadu, zo strany nás,

Pacientov, sme aj my prínosom pre ne?

A ako, čím môžeme prispieť, môžeme ich urobiť v ich

Neľahkej nezaplatenej práci aspoň trošku šťastnými?

Hundreme, frfleme, niektorí si dovolia tieto krehké

A pri tom silné ženy okrikovať, sú vulgárni a používajú

Slovník štvrtej krčmovej skupiny..

Všetko so všetkým súvisí.. Verím, že je možné týmto

Našim anjelom ukázať aj iný život, z tej našej strany,

Navzájom sa ovplyvňujeme.. Môže a má sa zdravotný personál

Od nás čo učiť? Ide to aj bez nadávok a večného frflania, že?

Vzťahy sú dnes všade zlé.. Ale ľudskosť sa vytratiť nesmie..

Potom, hoci vyliečení za pomoci našich anjelov budeme

Chorí stále aj keď opustíme nemocničné lôžka a zavrie sa

Za nami brána nemocnice a my sa opäť pustíme do bežného

Každodenného života..

No ony tam ostávajú..

A opäť deň čo deň a noc čo noc sa starajú a počúvajú

Naše ponosy za smiešny plat..

Kedy budú ošetrovať zdravých? Keď sa z našej aj ich

Strany postarám aby nevymizlo teplo, úsmev, ľudskosť..

ZIMA

Obesené slnko na oblohe

Sa blahosklonne usmieva

Spoza holých konárov

Ľudia sťahovaví

Okradnutí o leto

Odlietajú

Do teplejších sŕdc

Čakám tvoj nenávratný

zvrat

Do rodnej pôdy môjho

Chráneného územia

Skrehnutí bezdomovci

Sa chytajú za špinavé

Ruky a čisté svedomie

Statočných ľudí

Im prisype zopár drobných

- biela skryje špinu farizejstva

Na zamrznuté slzy padá

nádej - labute na jazere

- dezilúzia vernosti až po

utopenie

god bless you

zakrákajú verní

a odletia za jarou

a po čase príde

ochladenie

koľká zima

v poradí

zmrazila

môj úsmev